A T O M Ebritte

Ako posledný do svojho domova odišiel v nedeľu dopoludnia jeden z našich chalaňov, Atomko. Opičiak jeden, trošku si pobyt v rodnom hniezdočku predľžil, /mal cestovať v piatok  podvečer/ pretože okolo dvanástej zvracal. Asi sa nachlípal vody z jazera, pretože sme ešte chceli podniknúť spoločné kúpanie, bola s nami aj ségra Kawa....mimochodom to je pekný "šialenec". 

Nakoniec sme sa s jeho novými majiteľmi dohodli, že počkáme ako sa tá jeho nevolnosť bude vyvíjať, nechcela som ho dať z ruky, keď nebol úplne fit a ani oni ho nechceli zaťažovať celkom dlhou cestou, ktorú mali pred sebou. A tak sa stalo, že fešáčik bol už v piatok večer ako rybička a ani v sobotu nejavil známky nevolnosti a tak nebol dôvod, aby nemol ísť domov do Hrčiarskych Zálužian, kde sa ho už nevedeli dočkať ďaľší členovia jeho ľudskej svorky, trojročný Aďko a štrnásťročná Peťka. Osemročný Maťko prišiel po Atomka s  rodičmi, aby sa uistil, že už neprídu naprázdno ako v piatok.

Celú cestu domov som dostávala "hlásenie" ako sa im darí a že je všetko v najlepšom poriadku, za čo moc ďakujem.

Po príchode domov sa napapkal a rozkukával sa po svojom novom domove, kde to bude mať čochvíľa všetko pod kontrolou.

Ku spaniu ho uložili priam kráľovsky, hoci má na záhrade úplne novučkú zateplenú búdu aj s kotercom. Spinkal ako malý princ

v izbičke u malého pánička. Foto doplním...